Kde sme | Mapa webu | i-net  
 
  
MUDr. Andrej Zlatoś

Anafylaxia  

Anafylaxia (anafylaktická reakcia) je akútna, systémová (postihujúca viaceré tkanivá, orgány), život ohrozujúca alergická alebo nealergická reakcia, v ktorej hlavnú úlohu zohráva zvláštny typ bielych krviniek, tzv. mastocyty. Pre tieto bunky je charakteristické skladovanie veľkého množstva histamínu - látky pre život síce nevyhnutnej, ale pri prudkom uvoľnení do organizmu až smrteľne nebezpečnej. Po určitom podnete sa histamín z mastocytov vyplaví do tkanív a pôsobí lokálne - v mieste vyplavenia napríklad vedie k opuchu,  ale aj systémovo - vedie napríklad k poklesu krvného tlaku.

Pojem anafylaxia (z gréckeho ana = proti, phylaxis = ochrana) pochádza z r. 1902 od francúzskych lekárov PortieraRicheta, ktorí takto vyjadrili opak od slova profylaxia - ochrana. Títo výskumníci sa snažili u pokusných psíkov vytvoriť odolnosť voči jedu morskej sasanky, zvieratá im však zahynuli na celkovú alergickú reakciu - anafylaxiu. Dnes vieme, prečo sa tak stalo: ak sa do organizmu dostane cudzorodá bielkovina, za určitých okolností sa tento voči nej začne brániť tvorbou tzv. IgE protilátok, ktoré sú silnými spúšťačmi vyplavenia histamínu z bielych krviniek. A práve histamín je látka, ktorá zodpovedá za všetky hlavné prejavy anafylaxie.

Z odborného pohľadu rozlišujeme alergickú a nealergickú anafylaxiu. Termín alergická anafylaxia sa použije, ak sa dokáže že stav zapríčinili imunologické mechanizmy - najčastejšie už spomínané IgE protilátky. Niektoré látky však majú schopnosť pôsobiť na mastocyty priamo, aj bez stimulácie tvorby IgE protilátok - hovoríme o tzv. histamínových liberátoroch (uvoľňovačoch). Medzi najznámejšie patria kontrastné látky vyrobené z molekúl na báze jódu, ktoré sa používajú v röntgenológii, lokálne aj celkové anestetiká, niektoré antibiotiká, ale aj ďalšie lieky, a tiež mnohé látky používané na konzervovanie, stabilizáciu či prifarbovanie a vylepšovanie chuťových vlastností potravín.

Podľa rôznych literárnych údajov výskyt anafylaxie kolíše od 3,2 až do 21 prípadov na 100 000 obyvateľov, výskyt však v civilizovaných krajinách stále stúpa. Nepriaznivý trend núti upozorniť lekárov, ale aj laickú verejnosť na tento problém a poskytnúť poznatky o súčasných preventívnych a liečebných prístupoch.

Najčastejšie príčiny anafylaxie uvádzame v tabuľke 1. Poradie u dospelých a detí je mierne odlišné. U dospelých pacientov sú to predovšetkým lieky, bodnutie blanokrídlym hmyzom, potraviny, fyzická námaha a latex; u detí sú na prvom mieste potraviny (až ? prípadov), ďalej lieky, bodnutie blanokrídlym hmyzom a vakcíny. Podľa najnovších štatistík sa však aj u dospelých dostáva anafylaxia zapríčinená konzumáciou potravy na prvé miesto. V 20-30% prípadov sa nepodarí príčinu identifikovať.

Rýchlosť s akou sa prejavy vyvíjajú a ich charakter sa môžu v jednotlivých prípadoch líšiť. Spravidla začínajú v priebehu minút po expozícii alergénom. V prípade potravinových reakcií sa symptómy môžu rozvíjať až hodiny od požitia alergénu – v závislosti od tráviaceho procesu. Prvým prejavom býva svrbenie a červenanie pokožky (často začína na dlaniach a / alebo ploskách nôh), objavuje sa žihľavka (urtikária), niekedy s tendenciou k mapovitému splývaniu až vzniku opuchov. Opuchy môžu byť hocikde na koži aj na sliznici. Najzávažnejšie je postihnutie dýchacieho a srdcovo-cievneho systému. Postihnutie dýchacích ciest zvyčajne začína opuchom pier, jazyka, hrtana (hlasiviek), čo sa prejaví spočiatku zachrípnutím, neskôr až dusením. Niekedy sa objaví kýchanie, nádcha, začervenanie a opuch očí. Zúženie dolných dýchacích ciest spôsobuje pocit tiesne na hrudníku a  dýchavicu. Postihnutie srdcovo-cievneho systému sa prejaví poklesom tlaku, niekedy tak rýchlym a závažným, že dôjde ku kolapsu až strate vedomia. V takomto prípade už hovoríme o anafylaktickom šoku a postihnutému ide doslova o život. Môžu sa vyskytnúť poruchy srdcového rytmu. Zo strany zažívacieho systému sa môže objaviť nevoľnosť, vracanie, kŕče v bruchu, hnačka. K ďalším častým prejavom patrí, potenie, dezorientácia, pacient cíti úzkosť až strach o život. Niekedy sú prítomné všetky uvedené prejavy, inokedy iba časť z nich.

Čo sa týka liečby anafylaxie, rozhodujúca je rýchlosť zákroku. Cieľom je potlačiť účinok pôsobkov uvoľnených z bielych krviniek, podporiť krvný obeh a dýchanie a zabrániť ďalšiemu rozvoju reakcie (tabuľka č. 2). Adrenalín podaný do svalu (do stehna alebo ramena) je za každých okolností liekom prvej voľby. Upravuje obehový kolaps, dýchanie a bráni ďalšiemu uvoľňovaniu chemických pôsobkov z bielych krviniek. Všetky nasledujúce kroky závisia od závažnosti reakcie a od odpovede na podaný adrenalín. Úmrtia na anafylaxiu, keď nechýba prítomnosť prvej pomoci, sú zväčša výsledkom oneskoreného podania adrenalínu. Podľa vývoja stavu podanie opakujeme o 15–20 minút (alebo aj neskôr).

V prípade, že je príčinou anafylaxie bodnutie hmyzom, alebo injekčne podaná látka (mimo hlavy, krku a prstov), môžeme druhú dávku adrenalínu vpichnúť tesne nad miesto vstupu antigénu. Týmto sa spomalí vstrebávanie alergénu. Podobne účinkuje naloženie škrtidla nad miesto vpichu. Škrtidlo musíme každých 10 minút uvoľniť na dobu 1-2 minút. Liečba anafylaktickej reakcie ďalej zahŕňa antihistaminiká a kortikosteroidy (tabuľka 2). Tieto farmaká majú oveľa pomalší nástup účinku v porovnaní s injekčným adrenalínom. Antihistaminiká a kortikosteroidy by sa preto nikdy nemali v liečbe anafylaxie podávať samé – bez adrenalínu. Na druhej strane tieto lieky tlmia ďalší vývoj reakcie, takže v druhom kroku ich podávame vždy. V prípade nemožnosti prehltnúť tabletku prichádza do úvahy podanie týchto liekov do žily, to je však už otázka lekárskej prvej pomoci. Ak zúženie dýchacích ciest nereagovalo dostatočne na úvodné podanie adrenalínu a je k dispozícii uvoľňovač priedušiek v sprejovej podobe, podávame 1-2 vdychy opakovane (á 20 minút).

Po úspešnom zvládnutí akútnej reakcie nasleduje hľadanie príčiny. Znížiť riziko recidívy anafylaxie možno len tak, že sa pacient vyhýba kontaktu s vyvolávačom a spúšťačom, v prípade precitlivenosti na bodnutie hmyzom používa repelenty a ochranné oblečenie a v zdravotnej dokumentácii má výrazne vyznačenú alergickú anamnézu. Napriek identifikovaniu spúšťača môže dôjsť k náhodnému požitiu alergénu, alebo bodnutiu či uštipnutiu hmyzom. V rámci preventívnych opatrení je preto potrebné aby pacient stále pri sebe nosil tzv. pohotovostný balíček (tabuľka č. 3) a bol dôkladne poučený o postupe prvej pomoci. Úspešné zvládnutie anafylaktickej reakcie predpokladá jej skoré poznanie a rýchle a správne ošetrenie. Tento postup by mali ovládať nielen všetci lekári, ale aj pacienti, ich rodinní príslušníci, ale napríklad aj učitelia a pod.

Tabuľka č. 1: Najčastejšie príčiny anafylaxie u detí a dospelých.

 

Deti

Dospelí

1.  

Potraviny (vajíčko, mlieko)

Lieky (antibiotiká, analgetiká)

2.  

Lieky (antibiotiká)

Bodnutie blanokrídlym hmyzom

3.  

Bodnutie blanokrídlym hmyzom

Potraviny (orechy a oriešky, morské ryby a živočíchy)

4.  

Vakcíny

Fyzická námaha

5.  

Potravinové aditíva

Potravinové aditíva, latex

6.  

Alergénová imunoterapia

Alergénová imunoterapia

 

Tabuľka č. 2: Predlekárska prvá pomoc pri anafylaktickej reakcii

 

Liek / postup

poznámka

1.

Ak je príčina známa a ak sa dá 

- odstrániť vyvolávajúcu príčinu, resp. prerušiť kontakt s vyvolávačom
- spúšťačom reakcie

2.

Adrenalín v laickej striekačke  do svalu (autoinjektore)

 

- podáva sa už pri prvých prejavoch vzniku / šírenia celkovej alergickej reakcie

- v prípade bodnutia hmyzom podať adrenalín v blízkosti bodnutia aby sa spomalila absorpcia,

- opakovať každých 15-20 minút ak je to nutné za účelom potlačenia príznakov a zachovania tlaku krvi

3.

Uvoľniť krk a pacienta uložiť do Trendelenburgovej polohy

v ľahu na chrbte so zdvihnutými dolnými končatinami

- zabezpečí sa návrat krvi zo žíl smerom ku srdcu

4.

Zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest

pokúsiť sa vytiahnuť jazyk

5.

Vylúčiť / obmedziť ďalší kontakt s vyvolávajúcou látkou

ak sa dá – naložiť škrtidlo nad miestom reakcie, aby sa obmedzilo vstrebávanie príčinnej látky

6.

Antihistaminikum

ak je pacient schopný prehltnúť: levoccetirizín, desloratadín, fexofenadín, rupatadín

- podať 1 - 2 tbl

7.

Glukokortikoidy

ak je pacient schopný prehltnúť:

- prednizón 40 mg alebo metylprednizolón 36 mg

8.

V prípade sipivého dýchania, dusenia

ak je pacient schopný nadýchnuť sa: ?2-adrenergikum inhalačne (salbutamol, fenoterol, prípadne kombinácia týchto farmák s ipratropiom):

-  2 vstreky z bežného dávkovača (možnosť opakovať po 15–20 min)

 

Tabuľka č.3. Obsah balíčka prvej pomoci

Adrenalínové pero – autoinjektor:

pre dospelých, pre deti

Antihistaminikum (jedno z):

(desloratadín, fexofenadín, levocetirizín, dvojnásobok dennej dávky)

Kortikosteroid (prednizón, metylprednizolón v tabletovej forme)

Prieduškový sprej prvej pomoci: inhalačné beta-2adrenergikum

Návod na použitie: za akých okolností koľko z toho - ktorého lieku podať

Informácia o druhu alergie a kontaktné čísla: na lekára, záchrannú službu...

 

Doc. MUDr. Martin HRUBIŠKO, PhD. – Imunologická ambulancia, OUSA Bratislava

pixel
pixel
pixel
psoit design Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky Úvodná stránka Zdravita, združenie ambulantných lekárov Zdravita, združenie ambulantných lekárov psoit design MUDr.Andrej  Zlatoš Zdravita, združenie ambulantných lekárov Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky
pixel pixel