Vzdušné alergény sú veľmi malé, voľným okom neviditeľné a veľmi ľahké častice, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Najčastejšie prichádzajú do kontaktu s organizmom vdýchnutím - inhaláciou. Preto sa často nazývajú inhalačné alergény. Po vdýchnutí sa tieto častice usadia na výstelke sliznice nosa, priedušiek či pľúc a tak zapríčinia nádchu či astmu. Veľkosť alergénu určí miesto, pokiaľ môže preniknúť: najväčšie a najťažšie častice skončia v nose, zatiaľ čo menšie a ľahšie častice dosiahnu až priedušky či pľúca. Vzdušné alergény spôsobujú predovšetkým alergie dýchacích ciest ako alergická nádcha a astma. Avšak tiež môžu prísť do kontaktu priamo s vonkajšími povrchmi tela ako sú koža a očná spojivka, a tak môžu spôsobiť atopickú dermatitídu, kontaktnú žihľavku alebo alergický zápal očných spojiviek. Alergény prítomné vo vonkajšom a vnútornom prostredí sú rozdielne, hoci sa u ľudí citlivých na rozličné alergény vonkajšieho a vnútorného prostredia prejavujú podobné príznaky.
Peľ
Peľ je jedným z najčastejších príčin alergie. Je tvorený veľmi malými (mikroskopickými) zrnami, ktoré predstavujú samčie semeno kvitnúcich kvetov. Oplodnenie kvetov predstavuje prenos peľových zŕn z jedného kvetu na druhý. Prenos peľu sa uskutočňuje pomocou hmyzu alebo vtákov či vetrom. Hlavné zdroje alergénneho peľu sú vtrávy, stromy a buriny.
- Trávy sú najčastejšou príčinou peľovej alergie na celom svete. Trávy najčastejšie spájané s peľovou alergiou sú: timotejka, mätonoh, reznačka laločnatá, prstnatec, lipnica lúčna.
- Stromy: najčastejšie alergénne druhy zahŕňajú brezu, liesku, jelšu, topoľ, olivu, cyprus, dub, gaštan, brest, javor, vlašský orech.
- Buriny a kry: Z tejto skupiny rastlín produkuje pravdepodobne najagresívnejší peľ Ambrózia. Jej peľ je najčastejšou príčinou peľovej alergie v Severnej Amerike a stáva sa narastajúcim problémom v Európe. Medzi ďalšie alergénne buriny patrí palina, mrlík, múrovník lekársky, skorocel a buriny z rodiny Compositae atď.
V rôznych oblastiach sveta sa nachádzajú rozdielne druhy alergénnych rastlín.
Plesne
Plesnealebo huby sú veľmi malé žijúce organizmy, odvodené od rodiny húb, ktoré rastú takmer v každom prostredí na zemi okrem polárnych oblastí.
Alergia na pleseň je zapríčinená spórami plesní. Sú to veľmi malé častice podobné semienkam rastlín, ktoré sú uvoľňované do vzduchu dospelými hubami v snahe rozmnožiť sa. Na zemi existuje veľké množstvo druhov húb. Nachádzajú sa vo vnútornom aj vo vonkajšom prostredí.
Rast húb prebieha počas celého roka, ale rast aj uvoľňovanie spór je veľmi ovplyvňované podmienkami počasia. Ideálne podmienky pre rast a uvoľňovanie spór predstavuje vysoká vlhkosť (>65% relatívnej vlhkosti vzduchu) a teplota medzi 18-32° C. Tieto podmienky sa vyskytujú v tropickom podnebí , kde huby nachádzajú najvhodnejšie prostredie pre rast.
Kde rastú plesne?
- Vnútorné plesne rastú vo vnútri budov, v miestach vysokej vlhkosti ako kúpeľne, pivnice, podkrovie, práčovne a odkladacie priestory. Najčastejšie vnútorné plesne sú druhy Penicillium a Aspergillus.
- Vonkajšie plesne rastú hlavne v oblastiach s množstvom rastlín a tiež na rozkladajúcej sa vegetácii, ktorá zabezpečí vlhkosť a potravu potrebnú pre ich rast. Vonkajšie alergénne plesne zahŕňajú druhy Alternaria a Cladosporium.